Ekologická etika ako konatívny návod a scenár individuálnej aj spoločenskej ekosofickej reflexie, aby bola použiteľnou v spoločenskej praxi, na všetkých jej úrovniach, na úrovni jednotlivca (občana, obyvateľa, nositeľa istej socioprofesijnej identity), na úrovni organizácie ako špecifickom type spoločenstva, entity (tzn. organizačnej etiky*), na úrovni systému, aj ako globálny prístup, a teda globálna etika, musí predovšetkým disponovať odborným jazykom pre ekoetický diskurz a environmentálny diskurz a pre porozumenie etických problémov, realizovať hodnotenie prírody, životného prostredia, mimoľudského bytia (morálna významnosť), formulovať normy a princípy a zároveň nám ponúka veľké množstvo etických teórií, často súperiacich.
Ak chcete vedieť ako, pridajte sa k nám: www.saszp.sk
Environmentálna výchova
Zdá sa, že je v súčasnej dobe nesmierne dôležité prijať možnosť synergického prepojenia tzv. naturalistickej paradigmy s tzv. personalistickou paradigmou vo všetkých oblastiach ľudskej praxe a v tomto smere permanentne podrobovať revízii a rekonštruovať ekologickú a environmentálnu výchovu. Tak prírodovedci, ako aj vedci v oblasti spoločenských, respektíve humanitných vied postupne, už približne sto rokov zvolili alternatívne cesty, tzn. cesty integrácie.
Do environmentálneho diskurzu v kontexte sociálnych vied sa
pretavujú odborné a teoretické diskusie na interdisciplinárnom poli sociológie,
aplikovanej etiky, politológie. Ekologická
etika obsahovo a hodnotovo nasycuje všetky tieto sféry.